Po jej neuspokojivých výsledkoch na olympiáde v Soči dostala Paulína Fialková v tejto sezóne od Slovenského zväzu biatlonu ešte jednu šancu: v záverečných dvoch kolách Svetového pohára. Vo štvrtok si dvadsaťjedenročná dievčina z Čierneho Balogu zlepšila v behu na 7.5 km v Kontiolahti kariérne maximum, keď skončila na výbornom desiatom mieste. 

Do štvrtka ste skončili najlepšie vo Svetovom pohári na 53. mieste. Ako vysvetliť váš ohromný skok?

„Po nepodarenej olympiáde v Soči som dostala ešte jednu šancu a využila som ju. Vôbec prvý raz v živote som trafila v šprinte vo veľkých pretekoch desať z desiatich terčíkov. Pridala som k tomu dobrý bežecký výkon a bolo to. Už som si myslela, že po olympiáde nikam nepocestujem. Veľmi som ani netrénovala, akurát som si s pokojom zabehla majstrovstvá Slovenska v Osrblí pred dvoma týždňami. Potom som sa venovala škole. Za dva týždne od Soči som prišla na iné myšlienky. Vyčistila som si hlavu, a keď predsa len prišla nominácia, pricestovala som do Kontiolahti s tým, že nič nemôžem stratiť. Touto cestou by som chcela poďakovať trénerke Anka Murínovej, ktorá sa so mnou natrápila po nominačke do Kontiolahti, na strelnici v Osrblí. Dlho som totiž nevedela vybieliť čo len jeden celý terč. Predminulú sobotu som strieľala v Osrblí až do vtedy, kým som nedala všetkých päť terčíkov v jednej položke dole. Už som chcela hádzať pušku i palice do snehu...Keď som vo štvrtok trafila v šprinte v Kontiolahti najprv všetkých päť terčíkov v ľahu, potom som pred streľbou postojačky myslela na jedinú vec: nesmiem sklamať trénerku. Lebo ona mi verí a ak by som nedala, nulu“ prizabije ma...“

Nemusí, trafili ste všetky terčíky aj v stojke... Podľa všetkého mohlo však prísť vaše desiate miesto, alebo nejaké podobné, oveľa skôr v tejto zime. Prečo až teraz, v marci?

„Neviem to nejako racionálne vysvetliť. Myslím si však, že človek sa musí dostať do psychickej pohody a ísť do toho s pokorou. V Kontiolahti som už mohla iba prekvapiť. Doteraz som bola dosť nervózna z toho, že sa mi zle strieľa. Pomohla mi aj kritika od viacerých ľudí za olympiádu v Soči.“

V čom? Otvorila vám oči?

„Nie, to nie. Skôr ma nakopla, aby som im ukázala, že na to mám a nie som olympionik-turista. Aj ona mi pomáha. Keby ma každý iba tľapkal po pleci, nebolo by to dobré. Takisto ako v lani na juniorských majstrovstvách sveta, pred mojím štvrtým miestom vo vytrvalostnom biatlone. Dovtedy som bola za výkony v predchádzajúcich disciplínach pod paľbou kritiky, ale potom som to chcela všetkým ukázať.“

V januári tohto roku vám museli urgentne vyoperovať zub múdrosti u špecialistu neďaleko Oberhofu, kam ste pôvodne pricestovali na preteky. Napokon z nich nebolo nič. Aj tento moment vám skomplikoval sezónu, všakže?

„Áno, vypadla som zo sveťákov a v poslednom januárovom v Anterselve sa mi nebežalo dobre. Nasledovala nevydarená olympiáda. Na jar si pôjdem dať vybrať ďalší. V decembri ma rozboleli dva. Ten, čo mi rástol zle, je už vonku. Bojím sa, že mi druhý zub múdrosti začne rásť a mohla by som mať znova rovnaké problémy,“

Nebola vaša zlá olympiáda spôsobená aj tým, že ste chceli od seba príliš veľa po dvoch tituloch juniorskej majsterky sveta v letnom biatlone?

„Ale nie! Vedela som, že som mala natrénované. Na strelnici mi pred sezónou padali terčíky, ale nechápala som, prečo to nešlo v súťaži. Z toho, že mi nepadali terčíky v pretekoch tak, ako som túžila, som bola dosť zdeptaná. Nevedela som, čo urobiť inak. Z nuly na strelnici v Kontiolahti som bola vo štvrtok v šoku. Povedala som si však dobre, budú to moje životné preteky a bežala som, čo to dalo. V tejto zime som si splnila jeden malý cieľ – získať aspoň bodík vo Svetovom pohári, teda byť v prvej štyridsiatke. Bola som skeptická, či sa mi to ešte podarí a ono to vypálilo do prvej desiatky.“

Po sobotňajšom šprinte v Kontiolahti a 56. mieste v ňom máte ďalšiu skúsenosť: obhájiť o pár hodín vo svetovej konkurencii 10. miesto je mimoriadne náročné, však?

„Je. Viem, že musím stabilizovať svoju streľbu a azda bude aj viacero takých umiestnení v budúcnosti ako vo štvrtok. Snažila som sa, ale nešlo to ako vo štvrtok. Bol ťažký sneh, bola som viac zadýchaná, v stojke mi viac fučalo.“